Naran: Estevao Alves Faria de Deus Fakuldade:CSH Dep:Sp Semester:1 Data:05-07-2025
1). Divisao De Ekonomia fahe ba parte Hira no fo esklaresimentu ? Divisaun Ekonomia (divisaun ekonomik) iha forma geral bele fahe ba parte hot-hotu hanesan tuir:
1. Ekonomia Makro (Macroeconomics)
2. Ekonomia Mikro (Microeconomics)
3. Ekonomia Internasionál
4. Ekonomia Desenvolvimentu
5. Ekonomia Laboal
6. Ekonomia Ambiental
2) Esklarese Konseitu Siensia Ekonomia tuir peritus W.stonier no hague Sira Nia hanoin?
-Konseitu Siénsia Ekonomia tuir peritus W. Stonier no Douglas Hague importante tebes, tanba sira fornese definisaun ne’ebé klaru no fundamentál ba natureza ekonomia nian.
Definisaun Ekonomia tuir W. Stonier no Douglas Hague:
> "Ekonomia mak konaba estudu kona-ba oinsá sociedade uza rekursu ne'ebé limitadu atu produsi bens no servisu, no distribui sira-ne'e entre ema sira iha forma diferente."
Esclarecimento ba Hanoin Sira:
1. Estudu kona-ba "Uza Rekursu Limitadu":
2. Produsaun Bens no Servisu:
3. Distribuisaun
4. Perspektiva Sosial:
Ekonomia tuir Stonier no Hague la deit estuda individuu, maibé bele analiza iha nivel sociedade tomak, tanba desizaun ekonomiku
*Importante:
Hanoin husi Stonier no Hague reflete konseitu modernu ida ne'ebé konsidera:
Eskasez (scarcity)
Kustu-oportunidade (opportunity cost)
Efisiénsia no ekuidade (efficiency & equity)
Desizaun ekonomika iha nivel mikro no makro.
3). Deskreve Diferente Saida deit entre Siensia ekonomia makro no mikro? Diak iha laran Siénsia Ekonomia, Ekonomia Makro no Ekonomia Mikro nu’udar ramu prinsipál. Sira nian diferensa foka ba nivel analize, objetu estudu, no objetivu prinsipál.
1. Ekonomia Mikro (Microeconomics)
-Foka ba: Komportamentu individua iha ekonomia — hanesan konsumidór, produtor, empresa, no merkadu partikular.
-Estuda:
Oferta no Demanda (Supply & Demand)
Desizaun konsumidór no empresa
Formasaun prezu (price formation)
Estrutura merkadu (monopóliu, kompetisaun, etc.)
Efisiénsia ba alokasaun rekursu
-Objetivu: Komprende oinsá ema no empresa sira hala’o desizaun ekonomika iha nivel lokal ka partikular.
-Exemplu:
Oinsá prezu ai-hanas muda kuandu demanda muda
2. Ekonomia Makro (Macroeconomics)
-Foka ba: Ekonomia iha nivel nasional no global.
-Estuda:
Produto Internu Brutu (PIB)
Inflasaun
Desempregu
Politika Monetária (kontrole osan)
Politika Fiskál (gastus no taxas governu)
Kresimentu ekonomiku tomak
-Objetivu: Estuda no regula saúde ekonomia nasional — atu hetan estabilidade, kresimentu, no desenvolvimento.
-Exemplu:
Oinsá inflasaun afeta renda populasaun
Oinsá governu bele uza gastus públiku atu estimula ekonomia
Diferensa Klaru Entre Makro no Mikro:
Aspektu Ekonomia Mikro Ekonomia Makro
Nivel Analize Individuu no empresa Nasaun tomak no sistema global Objekto Estudu Oferta/demanda, prezu, desizaun individu PIB, inflasaun, desempregu, politika Metodolojia Analize partikular Analize agregadu Objetivu Efisiénsia iha merkadu Estabilidade no Kresimentu nasional Exemplu Prezu kafe Tinan-ne’e inflasaun iha Timor-Leste.
Naran Kompleitu : Agapito de.Jesus P.Monteiro Turma. : B Semester. : I Fakuldade. : CSH Departementu. : Estudu ba Paz
I.Devizaun (divisaun) de Ekonomika bele fahe ba parte sira tuir área ka aspétu ekonomiku sira ne'ebé hanesan:
1. Ekonomika Mikro (Microeconomia) 2. Ekonomika Makro (Macroeconomia) 3. Ekonomika Internasional 4. Ekonomia Internasionál no Ekonomia Nasionál
1.Esklaresementu: Microeconomia analiza oinsá ema sira halo desizaun kona-ba konsumisaun no produsaun. Hanesan, bele estuda prezus, oferta no demanda iha merkadu ida.
2.Esklaresementu: Macroeconomia estuda ekonomia nasionál tomak, no bele ajuda governu atu halo politika atu kontrola inflasaun, fó emplegu, no loke dezenvolvimentu.
II.Konseitu Ekonomia tuir W. Stonier no Douglas Hague:
Hanoin sira nian:
> "Ekonomia mak estuda kona-ba oinsá ema sira uza rekursu ne'ebé limitadu atu produs no hatudu buat sira ne'ebé importante atu satisface presiza sira nian, iha forma organizada."
3.Diferente entre Ciencia Ekonomia makro no mikro mak hanesan:
1).Divisaun ekonomia (ekonomia nia parte sira), ne'e importante atu hatene katak ekonomia bele fahe ba parte barak, depende ba perspetiva nian. Maibé iha forma geral, ekonomia normalemente fahe ba tolu parte prinsipál mak hanesan:
1. Ekonomia Makro (Makroekonomia) 2. Ekonomia Mikro (Mikroekonomia) 3. Ekonomia Desenvolvimentu (Ekonomia ba Dezenvolvimentu)
Esklaresimentu ba Divisaun Ekonomia Mak hanesan:
1. Makroekonomia – Estuda Ekonomia Hotu-Hotu 2. Mikroekonomia – Estuda Ekonomia Ki’ik-ki’ik
2).Hanoin W. Stonier no Douglas Hague kona-ba Konstituisaun Ekonomia
W. Stonier no Douglas Hague iha livru ida ne'ebé naran “A Textbook of Economic Theory”, sira hatudu katak ekonomia iha funsaun atu rezolve problema eskasez, tanba rekursu ki’ik, maibé presiza halo desizaun kona-ba produsaun, distribusaun no konsumisaun ba rekursu sira ne'e.
3)Diferensa entre Ekonomia mikroo no Makro hanesan : ●konomia Mikro estuda ema ka empresa ida-ida nia desizaun iha sistema ekonomia nian.
●Ekonomia Makro estuda ekonomia hotu-hotu (nasaun nian) hanesan unidá ida.
Nadia Ataide Dos Santos De Fatima
BalasHapusNRE:23.03.01.079
Turma:B
Departamentu:R.I
BELUN NUSA LA RESPOSTA BA PERGUNTA MAK IHA KONFIRMASAUN NE'EBE IHA SLIDE POWERPOINT no labele tau naran deit ka,.
HapusNaran: Estevao Alves Faria de Deus
BalasHapusFakuldade:CSH
Dep:Sp
Semester:1
Data:05-07-2025
1). Divisao De Ekonomia fahe ba parte Hira no fo esklaresimentu ?
Divisaun Ekonomia (divisaun ekonomik) iha forma geral bele fahe ba parte hot-hotu hanesan tuir:
1. Ekonomia Makro (Macroeconomics)
2. Ekonomia Mikro (Microeconomics)
3. Ekonomia Internasionál
4. Ekonomia Desenvolvimentu
5. Ekonomia Laboal
6. Ekonomia Ambiental
2) Esklarese Konseitu Siensia Ekonomia tuir peritus W.stonier no hague Sira Nia hanoin?
-Konseitu Siénsia Ekonomia tuir peritus W. Stonier no Douglas Hague importante tebes, tanba sira fornese definisaun ne’ebé klaru no fundamentál ba natureza ekonomia nian.
Definisaun Ekonomia tuir W. Stonier no Douglas Hague:
> "Ekonomia mak konaba estudu kona-ba oinsá sociedade uza rekursu ne'ebé limitadu atu produsi bens no servisu, no distribui sira-ne'e entre ema sira iha forma diferente."
Esclarecimento ba Hanoin Sira:
1. Estudu kona-ba "Uza Rekursu Limitadu":
2. Produsaun Bens no Servisu:
3. Distribuisaun
4. Perspektiva Sosial:
Ekonomia tuir Stonier no Hague la deit estuda individuu, maibé bele analiza iha nivel sociedade tomak, tanba desizaun ekonomiku
*Importante:
Hanoin husi Stonier no Hague reflete konseitu modernu ida ne'ebé konsidera:
Eskasez (scarcity)
Kustu-oportunidade (opportunity cost)
Efisiénsia no ekuidade (efficiency & equity)
Desizaun ekonomika iha nivel mikro no makro.
3). Deskreve Diferente Saida deit entre Siensia ekonomia makro no mikro?
Diak iha laran Siénsia Ekonomia, Ekonomia Makro no Ekonomia Mikro nu’udar ramu prinsipál. Sira nian diferensa foka ba nivel analize, objetu estudu, no objetivu prinsipál.
1. Ekonomia Mikro (Microeconomics)
-Foka ba:
Komportamentu individua iha ekonomia — hanesan konsumidór, produtor, empresa, no merkadu partikular.
-Estuda:
Oferta no Demanda (Supply & Demand)
Desizaun konsumidór no empresa
Formasaun prezu (price formation)
Estrutura merkadu (monopóliu, kompetisaun, etc.)
Efisiénsia ba alokasaun rekursu
-Objetivu:
Komprende oinsá ema no empresa sira hala’o desizaun ekonomika iha nivel lokal ka partikular.
-Exemplu:
Oinsá prezu ai-hanas muda kuandu demanda muda
2. Ekonomia Makro (Macroeconomics)
-Foka ba:
Ekonomia iha nivel nasional no global.
-Estuda:
Produto Internu Brutu (PIB)
Inflasaun
Desempregu
Politika Monetária (kontrole osan)
Politika Fiskál (gastus no taxas governu)
Kresimentu ekonomiku tomak
-Objetivu:
Estuda no regula saúde ekonomia nasional — atu hetan estabilidade, kresimentu, no desenvolvimento.
-Exemplu:
Oinsá inflasaun afeta renda populasaun
Oinsá governu bele uza gastus públiku atu estimula ekonomia
Diferensa Klaru Entre Makro no Mikro:
Aspektu Ekonomia Mikro Ekonomia Makro
Nivel Analize Individuu no empresa Nasaun tomak no sistema global
Objekto Estudu Oferta/demanda, prezu, desizaun individu PIB, inflasaun, desempregu, politika
Metodolojia Analize partikular Analize agregadu
Objetivu Efisiénsia iha merkadu Estabilidade no Kresimentu nasional
Exemplu Prezu kafe Tinan-ne’e inflasaun iha Timor-Leste.
Naran Kompleitu : Agapito de.Jesus P.Monteiro
BalasHapusTurma. : B
Semester. : I
Fakuldade. : CSH
Departementu. : Estudu ba Paz
I.Devizaun (divisaun) de Ekonomika bele fahe ba parte sira tuir área ka aspétu ekonomiku sira ne'ebé hanesan:
1. Ekonomika Mikro (Microeconomia)
2. Ekonomika Makro (Macroeconomia)
3. Ekonomika Internasional
4. Ekonomia Internasionál no Ekonomia Nasionál
1.Esklaresementu: Microeconomia analiza oinsá ema sira halo desizaun kona-ba konsumisaun no produsaun. Hanesan, bele estuda prezus, oferta no demanda iha merkadu ida.
2.Esklaresementu: Macroeconomia estuda ekonomia nasionál tomak, no bele ajuda governu atu halo politika atu kontrola inflasaun, fó emplegu, no loke dezenvolvimentu.
II.Konseitu Ekonomia tuir W. Stonier no Douglas Hague:
Hanoin sira nian:
> "Ekonomia mak estuda kona-ba oinsá ema sira uza rekursu ne'ebé limitadu atu produs no hatudu buat sira ne'ebé importante atu satisface presiza sira nian, iha forma organizada."
3.Diferente entre Ciencia Ekonomia makro no mikro mak hanesan:
1.Ekonomia Mikru :
Estuda komportamentu individuál sira no empersa sira iha merkadu sira, hanesan:
Consumu-behavior (oinsá ema fó oinsá hauan)
Produsaun no distribusaun
Prezus, oferta no demanda
Usa analiza husi bazé supply-demand ba merkadu partikular ida.
2.Ekonomia Makru:
Estuda ekonomia hotu-hotu nian, hanesan:
Produto Internu Brutu (PIB)
Inflasaun
Desempregu
Politika monetáriu no fiskál
Usa analiza agregadu, top-down, atu kompriende estado no tenden ekonomi‐nasional.
Naran kompletu: Esperanca fernandes ferreira
BalasHapusTurma:A
Semester:I
Faculdade:Csh
Departemento:Estudu da paz
Difinisaun Divisaun de ekonomia fahe ba parte 5
1.Mikroekonomia:Estudu kona_ba desizaun ekonomia iha nivel individual, hanesan konsumidor no produtor.
2.makroekonomia:Estudu kona_ba ekonomia agregadu,hanesan inflasaun, desempregu, no kresimentu ekonomiku.
3.Ekonomia internasional:Estudu Kona_ba relasaun ekonomia entre nasaun Sira seluk.
4.Ekonomia publik:Estudu kona_ba papel governu iha ekonomia, hanesan impostu gastu publik, no regulasaun.
5.Ekonomia desenvolvimentu: Estudu kona_ba prosesi desenvolvimentu ekonomia iha nasaun sira ne'ebe iha renda baixu.
Ex:
Ekonomia iha parte seluk mak sai
1.Ekonomentria: Estudu kona_ba metodu estatistiku no matematika hodi analiza dadus ekonomia.
2.Ekonomia teorika:Estudu kona_ba teoria ekonomia no modelu ekonomia.
3.Ekonomia aplikadu: Estudu kona_ba aplikasaun teoria ekonomia ba problema parktika.
Nune'e ekonomia Nia divisaun importante tebes atu komprende ekonomia no halo ekonomia desizaun informasi.
Naran kompletu: Escolastica gomes
BalasHapusKlasse :extensaun
Turma:A
Fakuldade:CSH
Dep:SP
Semester:I
Tanggal 09-07-2025
1).Divisaun ekonomia (ekonomia nia parte sira), ne'e importante atu hatene katak ekonomia bele fahe ba parte barak, depende ba perspetiva nian. Maibé iha forma geral, ekonomia normalemente fahe ba tolu parte prinsipál mak hanesan:
1. Ekonomia Makro (Makroekonomia)
2. Ekonomia Mikro (Mikroekonomia)
3. Ekonomia Desenvolvimentu (Ekonomia ba Dezenvolvimentu)
Esklaresimentu ba Divisaun Ekonomia Mak hanesan:
1. Makroekonomia – Estuda Ekonomia Hotu-Hotu
2. Mikroekonomia – Estuda Ekonomia Ki’ik-ki’ik
2).Hanoin W. Stonier no Douglas Hague kona-ba Konstituisaun Ekonomia
W. Stonier no Douglas Hague iha livru ida ne'ebé naran “A Textbook of Economic Theory”, sira hatudu katak ekonomia iha funsaun atu rezolve problema eskasez, tanba rekursu ki’ik, maibé presiza halo desizaun kona-ba produsaun, distribusaun no konsumisaun ba rekursu sira ne'e.
3)Diferensa entre Ekonomia mikroo no Makro hanesan :
●konomia Mikro estuda ema ka empresa ida-ida nia desizaun iha sistema ekonomia nian.
●Ekonomia Makro estuda ekonomia hotu-hotu (nasaun nian) hanesan unidá ida.
Naran
BalasHapusKlasse
Turma
Fakuldade
Dep
1).Divisao Ekonomia fahe ba parte hira no fo esklaresementu?
•
Naran: Antonio Barreto Menezes
BalasHapusKlasse:Estensao
Fakuldade:Csh
Dep:SP
Data:09-07-2025
1). Divisao ekonomia fahe ba parte Hira no fo esklaresimentu?
Divisaun Ekonomia Nian (Partes Principais)
•Ekonomia fahe ba parte principal rua:
1. Mikroekonomia (Microeconomics)
•Fokus ba comportamento ekonomia iha nivel individuál
2. Makroekonomia (Macroeconomics)
• Estuda ekonomia iha nivel nasional ka global
1. Mikroekonomia – Esklaresimentu
Esklaresimentu: Mikroekonomia estuda oinsá ema no empresa halo desizaun kona-ba rekurso limitado.
Ex:
Ita ho $10, ita presiza deside sosa paun ka kafe.
2. Makroekonomia – Esklaresimentu
Esklaresimentu :Makroekonomia estuda ekonomia tomak – país nia rendimentu, inflasaun, taxa empregu, no política governu.
Ex:
Timor-Leste bele analiza PIB atu hatene ida ne'e dezenvolve ka lae.
2). Konseitu Siensia ekonomia tuir peritus Stonier no Douglas hague Sira Nia hanoin?
Konseitu Siénsia Ekonomia tuir W. Stonier no Douglas Hague
Definisaun:
> “Ekonomia mak siénsia ne’ebé estuda desizaun kona-ba alokasaun rekurso sira ne’ebé limite (rekursu ki'ik), atu produs no distribui buat sira atu satisface nesesidade humanas.”
Pontos Principais tuir Stonier & Hague:
1. Rekursu limitado (escassez)
→ Rekursu sira iha limite (rai, osan, tempu). Entaun, ekonomia presiza deside oinsá uza ho maneira efisiente.
3). Deskreve Diferente Saida deit entre Siensia ekonomia makro no mikro?
Diferensa Entre Makroekonomia no Mikroekonomia:
Klarifikasaun Saida Deit:
•Mikroekonomia
Trata kona-ba parte ki'ik ekonomia: ema no empresa.
Analiza merkadu spesífiku (ex.: merkadu ai-farina).
Fokús ba eskolha individual: sosa ka la sosa, produsi ka la produsi.
•Makroekonomia
Trata kona-ba ekonomia tomak.
Estuda indikador boot (PIB, inflasaun, empregu).
Fokús ba polítika públika: governu halo oinsá atu regula ekonomia.